Myšlienka, činnosť, vec, všetko čo stretávam, kam sa pozerám, či dnu alebo von, všetko je jedinečné. Jedinečná je škvrna na fľaške (coca-coly light - aby sme jedinečnej reklame učinili za dosť alebo zadosť?), takisto slovo "fľaša" je jedinečné - jedno pre každú fľašu, ktorú som v živote stretol, stretám či budem stretať. Pritom toto "slovo" je tiež jedinečné, lebo je moje, nikoho druhého.
Moja "fľaša" je iná než Vaša "fľaša". Zároveň však vidno, že táto moja "fľaša" sa iba tak zťažka a okľukou snaží popísať toto tu predo mnou... ani vlastne nemôže. Moja "fľaša" obsahuje každú "fľaša" čo bola, je alebo bude, akákoľvek "fľaša", len nie táto predo mnou na stole. Táto jedinečnosť predo mnou na stole vôbec nie je AKÁKOĽVEK, nie je neurčitá, prázdna, akoby vo vákuu možností, je tu a teraz (čo je vlastne tu a teraz? keď každé moje tu a teraz bolo?), nie je ani žiadnou skupinou akýchkoľvek, je táto určitá a jedinečná.
Ako ju mám teda nazývať "fľaša" a neklamať ani seba ani okolie ?
Komentáre